Jarabina
Prírodné krásy |
 |
|
Jarabinský prielom (Medžy Pecy)
Leží asi 0,5 km severne od obce v nadmorskej výške 630 - 700 m n.m. Predstavuje riečno-krasový prielom epigenetického charakteru vytvorený potokom Malý Lipník. Je vytvorený vo vápencovom bradle Dutkovej skaly. Začína sa už v hornom toku potoka Malý Lipník pod bradlom zvaný Baraní roh, asi 2 km od Jarabiny a končí sa pod Lysou skalou vysokou 80 - 100 m. v zázneme obecnej kroniky z roku 1933 sa uvádza, že z dolného konca sa potok prelieva úzkou uličkou skál hlbokými skalnatými korytami prírodného pôvodu, nazývanými Baňi - Medžy Pecy. Traduje sa že sú bez dna. Prístup k ním je sťažený, miestami nemožný, z dôvodu kĺzkosti skál, ktoré sú obmývané vodous nevypvedateľnou hĺbkou spomínaných Baňi. V hornej časti prielomu po jeho ľavej strane sa vo vápencovej stene nad šikmým svahom nachádza Ganok. Jedná sa dva otvory v skalnom útese spojené vnútornou tesnou dutinou. Eróznymi procesmi sa tu vytvorila menšia tiesňava. jej spodná časť za kameňolomom je asi 100 m dlhá a úzka so sírku okolo 1,5 - 5 m. potok ňou preteká vo vyerodovanom kľukatom koryte s malými nádržkami s krútňavovým " obrími " hrncamivytvorenými vírivou činnosťou vody. Ich priemer je až 3 m a hĺbka asi 1 - 3 m. podľa nich sa táto časť miestne nazýva ako Jarabinské Pece. horná časť prielomu je široká niekoľko desiatok metrov s vysokými stenami a strmými svahmi. Dĺžka prielomu je okolo 800 m. Jarabinský prielom je vytvorený v druhohorných vápencoch pieninského úseku bradlového pásma čorštýnskej série zloženej zo strednojurských až spodnokriedových krinoidových, hľutnatých i kalpionelových a bezkalpionelových vápencov. Jeho vznik si vysvetľujeme hlavne riečnou eróziou, a to postupným zarezávaním potoka do mäkkých, málo odolných pieskovcových a ílovitých hornín, ktorý nakoniec začal prezerávať tvrdšie vápencové horniny. Voda potoka, zároveň vápenec aj chemicky rozpúšťala. Modelácia prielomu pokračuje aj v súčasnosti. Jarabinský prielom bol v minulostivyhlásený nariadením Predsedníctva SNR č.5 z 16.1. 1967 na ploche 5,5 ha za chránený prírodný výtvor. Po prijtí zákona 287/94 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa z chráneného prírodného výtvoru stala prírodná rezervácia.
Foto: Vladimír Saloň
Jaskyňa pod Vabcom
Jaskyňa sa nachádza SV od obce v opustenom kameňolome " Nad Homoľovačkou" pod štátnou cestou zo Starej Ľubovne do Mníška nad Popradom neďaleko sedla Vabec (766 m n. m.). Kameňolom je v súčasnosti rekultivovaný a otvor jaskyne zasypaný. otvor jaskyne bol situovaný hneď na začiatku kameňolomu pod zráznou asi 10 m vyskou vápencovou stenou aleží vo výške okolo 750 m n.m. Jaskyňa bola v minulosti objavená počas ťažby vápencov, ktoré sa používali ako podkladový materiál pri stavbe ciest. miestne známu jaskyňu preskúmali v roku 1971 jaskyniari Slovenskej speleologickej spoločnosti zo Spišskej Belej, ktorí ju o niečo neskôr v roku 1977 aj zdokumentovali. Vápencový komplex sa pomerne strmo nakláňa na juhozápad. Vstupný trojuholníkový otvor je pri dne široký 0,6 m, s výškou 1,4 m a je založený na výraznej tektonickej poruch, ktorá svojimi dislokačnými plochami vymedzuje charakteristický tvar otvoru. Výška podzemných priestorov sa pohybuje od 2,2, m do 3,5 m. Prístupná a zdokumentovaná vodorovná dĺžka jaskyne meria 7,5 m. Jej pokračovanie až do hĺbky 50 m bolo podľa informácií overené spustenou gumenou hadicou a podľa zvuku vhodeného kameňa sa tam nachádzala vodná hladina. Baraní roh Predstavuje menšie bradlo, ktoré sa nachádza asi 2 km severne od obce hneď na prevej strane potoka Malý Lipník. Bradlo bolo v minulosti dobre viditeľne už z diaľky. Dnes je zarastené kríkmi a smrekmi, ktoré ho maskujú a sťažujú k nemu prístup. Viaže sa k nemu niekoľko povestí o ukrytých zbojníckych pokladoch. Baraní roh morfologicky predstavuje vyše 20 m vysokú vápencovú stenu zloženú zo strednojurských až vrchnojurských krinoidových, hľuznatých a celistvých kalpionelových vápencov. V stene bradla je vidieť mnoho vypreparovaných a rôzne zachovaných jadier amonitov, vyhynutých druhohorných hlavonožcov prípomínajúcich skrútené baranie rohy. Od nich dostalo bradlo svoje pomenovanie, i keď sa traduje, že tu vyryli znaky v tvare slnka a mesiaca zbojníci obyvajúci v bradle podzemné dutiny. Asi v strede bradla sa pod jeho stenou nachádza krátka nízka štôlnička prístupná v dĺžke 1,6 m. Na jej konci je úzka zasutená štrbina, z ktorej silnejšie prúdi studený vzduch. Štôlnička je istotne banníckého pôvodu. Vyššie vľavo je podkopaná stena hľadačmi pokladov. Pod ňou je malý kruhovitý otvor, za ktorým sa nachádza jazvečí brloch. Celkom vľavo na okraji bradla je tiež menšia, veľmi úzka a zatarasená puklinová jaskynka dlhá asi 2,5 m. Lysá skala Predstavuje vysoké vápencové bradlo, vypínajúce sa severne nad obcou. Je tu otvorený kameňolom, v ktorom sa sa ťaží krinoidový vápenec na stavebné účely. Počas ťažby vápenca sa v kameňolome nachádzali skameneliny druhohorných ježovieka hlavne rôznych druhov amonitov až okolo 30 cm veľkých. Prielom Hlbokého potoka Výtvor sa nachádza SV od obce V Hlbokom potoku. Predstavuje pomerne málo známy menší vápencový prielom riečneho charakteru. |
