Jarabina

História a kultúra Obec sa prvýkrát spomína v listine spišského župana Viliama Drugetha 20.7.1329, ktorou potvrdzuje, že šoltýs Matej, syn Gonchola, kúpil od predchádzajúceho šoltýsa Hencha šoltýstvo v Jarabine. Pri udelení mestských výsad Starej Ľubovni a vyznačení jej hraníc roku 1364 sa spomína aj osada Jarabina. Roku 1408 kráľ Žigmund daroval hradné panstvo Ľubovňa Imrichovi z Perína, v majetku ktorého sa uvádza Jarabina. V 1. polovici 16. storočia sa tu usadili valasi. V roku 1412-1772 bola ako súčasť ľubovnianskeho panstva v zálohu v Poľsku. R. 1564 mala obec 13 sedliackych domácností a 5 želiarov. V 18. storočí sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytkaá, obchodom s ovcami. Roku 1758 bolo v obci 125 sedliakov a 15 želiarov, 2 šoltýske a jeden panský mlyn a píla. Roku 1828 mala obec 224 domov. Po zrušení poddanstva roku 1853 bola vykúpená od zemepána Felixa Michajloviča a Joana Grobka z Veľkého Bečkereku. Obec bola jedným z hlavných centier spišského drotárstva. Roku 1873 obec postihla cholera, ktorá si vyžiadala 205 obetí. Na frontoch 1. svetovej vojny bojovalo 232 Jarabinčanov, z ktorých sa po skončení vojny 39 nevrátilo a 101 padlo do zajatia. V decembri 1918 obec obsadilo poľské vojsko, ktoré z nej odišlo 14. 1.1919. Po roku 1918 bola poľnohospodárskou obcou, mnohí jarabinčania emigrovali do Ameriky, iní ako drotári pochodili mnohé krajiny Európy. 5. 4.1919 bolo v obci založené Potravné družstvo, ktoré 14. 2.1952 sa zlúčilo s Jednotou OSD. Roku 1921 sa vzbúrili ženy s ostatnými občanmi proti exekútorovi. Počas 2. svetovej vojny obyvatelia poskytovali pomoc utečencom a prenasledovaným. Obyvatelia sa zapojili do SNP. 8. 9.1944 v obci vznikol partizánsky oddiel Zorja pod velením npor. Sašu Tulešova, ktorého príslušníkmi boli aj miestni občania. Spojenie udržiavali aj s partizánskou skupinou Čapajev - veliteľ Savelij Francevič Lesnikovskij a brigádou pplk. Ivana Zolotára. Obec bola oslobodená 24. 1.1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 30. 1.1945 - predseda Ivan Kindja, podpredseda Vasiľ Jarabinský. 40 Jarabinčanov bojovalo v čsl. armádnom zbore a 11 z nich padlo. Vo voľbách 1946 zvíťazila KSS. Zo 605 hlasov získala 537, DS 61, Strana práce 4 hlasy. Roku 1946 bol založený Zväz mládeže Karpát. V roku 1947 z obce optovalo do ZSSR 47 rodín. JRD bolo založené roku 1949, roku 1972 spojené s JRD Kremná a r. 1976 pripojený ŠM v St. Ľubovni s hospodárskymi dvormi Podsadok a Chmeľnica. Po oslobodení bola obec zapojená na elektrickú sieť /1949/, otvorená autobusová linka /1954/, postavená požiarna zbrojnica, škola, príjazdová cesta do obce /1960/, kultúrny dom, mosty, objekty JRD, nové rodinné domy, vodovod, športový štadión, zregulovaný potok a vybudované ďalšie objekty. Pamiatky : Kostol Narodenia Panny Márie /pravosláv., pôvodne gréckokat./, barokovo-klasicistický, postavený v r. 1803-1809, renovovaný v r. 1869, 1894-1895, 1931, 1937, jednoloďový, s polkruhovým uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do konvexného štítového priečelia. Hlavný oltár s trojetážovým ikonostasom, na ktorom je nápis vzťahujúci sa na stavbu. Obrazy ikonostasu sú od sabinovského maliara I. Kraussa z r. 1803-1809. Bočný oltár s obrazom Krista na Hore olivovej je zo zač. 19. st. Kazateľnica - klasicistická, z čias stavby kostola. Pacifikál - zo zač. 19. st., kovový, tepaný. Svietniky /4 ks/ - klasicistické, z konca 18. storočia, polychrómovaná drevorezba.